Moje slzy padajú do priepasti snov,
sú jak ľahké vločky snehu.
Vráť sa do mojich rúk a snov
buď mojou oporou, buď tým po čom túžim celý život,
jesenou búrkou, treskúcou zimou.
115 krát som napísal tvoje meno.
115 krát som ho aj vyslovyl, ale
nie je to to čo som zažil s tebou,
v ten večer keď sme sa vznášali
medzi nebom a zemou v ten večer keď
sme sa milovali.
Hovorila si mi, varovala si ma, nechcem ťa zraniť,
ale aj keď vediac - nepočúvac tvoje varovania,
vrhol som sa do záhuby.
Milenci pod rúžkom noci,
kráčajúc za svitu hviezd
Cestou, ktorá ich privedie do neznáma,
Idúc do diaľav rozprostretej noci.
Milenci túliaci sa k sebe
pozerajúc pravde do očí,
pod nebesami za zvuku tečúcej rieky,
kráčajúc ponad ľudské mosty.